O meste
Katov dom
23. mája 2021
Katov dom
Právo meča bolo Kežmarku udelené 2. marca 1438. Právo meča znamenalo možnosť vykonávať rôzne druhy trestov pre jednotlivé previnenia. Previnilcov – zlodejov, podpaľačov, vrahov a iných lotrov mohli Kežmarčania napichnúť na kôl, lámať kolesom, rozštvrtiť, vešať, upáliť, utopiť a mečom sťať – čo bola pomerne čestná smrť. Zlodej Bartolomej bol pre krádež obesený, podpaľač Januš priviazaný k stĺpu a upálený. Posledného úmyselného podpaľača upálili v Kežmarku v roku 1767, ale najprv ho milosrdne sťali. Hostinského Jána sťali, pretože zabil cudzinca, ktorý sa u neho ubytoval. Pre slobodnú matku pripravili kamenný veniec – dali ju do vreca s kamením a utopili. Prostitútku z mesta vypovedali, v prípade návratu ju čakal tiež kamenný veniec. Mesto malo vlastného kata, ktorý dokonca v roku 1677 vypomáhal Ľubici, ktorú zaplavili besné psy. Kat vykonával teda aj úlohu šarhu, a hoci mal tzv. nečisté zamestnanie a jeho deti nesmeli chodiť do škôl alebo sa učiť remeslu, ba dokonca musel bývať mimo mesta, neraz sa…
Klietka hanby
23. mája 2021
Klietka hanby
Klietka hanby bola umiestnená v našom meste na Hlavné námestie v roku 2015 ako atrakcia festivalu Európske ľudové remeslo. Objekt zhotovili vlastnými rukami študenti a majstri kováčskeho odboru zo Súkromnej strednej odbornej školy Biela voda v Kežmarku. Ľudia v minulosti poznali viaceré miesta, ktoré slúžili na pranierovanie, čiže na verejné poníženie za spáchané delikty. Najčastejšie sa na to využíval stĺp alebo klietka. Bolo to praktické pozbavenie cti človeka. Tento druh trestu sa začal v Európe používať na začiatku 13. storočia. V začiatkoch sa ako pranier využívalo základné brvno šibenice, ku ktorému bol odsúdený pripútaný za krk, spolu s tabuľou opisujúcou jeho previnenie. Na Slovensku sa najčastejšie používal drevený alebo kamenný stĺp. Do klietky hanby sa bolo možné dostať za dnes pomerne všedné delikty, ako napríklad ohováranie, cudzoložstvo, opilstvo či nočné bujaré hýrenie. Na nešťastníkov zamknutých v stiesnenom zamrežovanom priestore priamo v centre mesta bolo dokonca dovolené aj pľuvať. Prvé záznamy o klietke hanby nachádzame v kežmarskej mestskej daňovej…
Lesopark Sever
23. mája 2021
Lesopark Sever
Kežmarčania na rekreáciu a najmä na pešiu turistiku využívajú prímestskú zónu s vyznačeným náučným chodníkom – Lesopark Sever. Jeho dĺžka je 2,4 km. Na 12 informačných tabuliach sa nachádzajú zaujímavosti zo sveta fauny a flóry najbližšieho okolia, taktiež o histórii dotknutého krajinného prostredia. Začína pri soche lyžiara na sídlisku Sever pod hotelom Štart. V lesoparku sa nachádza asi 17 lesných drevín vo veku 80 – 120 rokov.
Rímskokatolícka fara
23. mája 2021
Rímskokatolícka fara
Dejiny baziliky siahajú do konca 13. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1383. V pergamene sa spomína, že na mieste dnešného kostola stála kaplnka z dreva. Ťažké časy nastali predovšetkým 25. apríla 1433. V tento deň, na sv. Marka, napadli Kežmarok husiti. K plieneniu sa pridal mohutný požiar a neskôr zemetrasenie v roku 1443. Skazy natoľko poškodili kostol, až bolo nutné pristúpiť k celkovej prestavbe. Listina ostrihomského arcibiskupa z roku 1444 udeľuje štyridsaťdňové odpustky každému, kto navštívi chrám a prispeje na jeho prestavbu. Finančne pomohlo i mesto, no najvýznamnejším sponzorom prestavby kostola sa stala rodina Zápoľských. Bazilika sv. Kríža patrí medzi najväčšie spišské gotické trojloďové kostoly. Dominantou chrámu je veža postavená okolo roku 1320. V rovnakom období prebehla rozsiahla prestavba, z ktorej pochádza výklenkové pastofórium a sakristia. INTERIÉR, KTORÝ POHLADÍ OKO A UPOKOJÍ DUŠU V bohatom interiéri zaujmú predovšetkým gotické klenby. Najzaujímavejšie sú dva pilastre zakončené maskarónmi. Tvár muža symbolizuje deň, svetlo, pravdu a vieru. Ženská tvár na severnej stene je alegóriou noci. Spoločne predstavujú stredovekú polaritu sveta.…
Starý trh
23. mája 2021
Starý trh
OD DREVA KU KAMEŇU Začalo sa to v časoch, keď sa z malých drevených usadlostí rodilo mesto. Hoci v 13. storočí bolo v okolí Kežmarku dostatok stavebného dreva, neraz sa doň zahryzol nenásytný oheň. Preto sa obyvatelia rozhodli použiť na budovanie domov trvácnejší materiál – kameň. A neboli to hocijaké domy! Mali vežovitý tvar a slúžili, ako malé pevnosti. Ako časom pribúdala zástavba, bolo potrebné chrániť mesto aj opevnením. Časť obranných múrov sa zachovala do dnešných dní a dajú sa obdivovať z parku (s tankom) pri hrade. STARÝ TRH A HUSITI Starý trh, ako najstaršia a niekedy aj najdôležitejšia ulica v meste lákala kadekoho. Staré kamenné múry si pamätajú aj príchod husitov v roku 1433. V tom čase slúžil jeden z domov ako radnica. Aj keď jednoznačné dôkazy sme zatiaľ neobjavili, indície naznačujú, že sa mohlo jednať o dnešný dom číslo 33, alebo 47. Faktom zostáva, že radnica vyhorela a pravdepodobne sa oheň rozšíril aj na ďalšie domy. Nová radnica bola postavená v dnešnom centre Kežmarku, čo malo za následok postupné upadanie významu Starého trhu. POŽIAR A PODVOD Ako aj samotný názov naznačuje, práve medzi domami najvýznamnejších…
Strelnica
23. mája 2021
Strelnica
Hyacinth Bittner bol jednoducho úžasný. Teda aspoň v roku 1803, keď sa zúčastnil na kráľovských streľbách v Kežmarku a dokázal niečo, pre čo by ho dnes rozvláčili noviny na stránkach určených celebritám. Trafil do terča vzdialeného okolo päťsto metrov. Čo je na tom také úžasné? V prvom rade to, že doň vôbec trafil. Potom to, že jedna z jeho striel doletela najbližšie k stredu terča. A napokon to, že v ten deň sa mu naozaj darilo a do toho nešťastného terča trafil až trikrát! A tak sa aj dnes, po dvestopätnástich rokoch, jeho meno skvie pri každej dierke. Hyacinth Bittner, Hyacinth Bittner, Hyacinth Bittner! Absolútny víťaz. Z obrany zábava Nuž a ten terč sa stal logom expozície na Kežmarskom hrade o najstaršej strelnici na Spiši. V strede, samozrejme, Hyacinth, po bokoch terča dve maďarské zástavy, nad ním skrížené dve pušky a ešte vyššie dva nápisy – Késmárker bürgerlicher Schützenverein a Késmarki polgári lövészegyület. Kežmarský strelecký spolok. Slovenčina sa…
Historické centrum
10. mája 2021
Historické centrum
Historické jadro Kežmarku je stretom úžasných a rozmanitých architektonických štýlov. Nadšenci histórie a umenia tu získajú neopakovateľnú dávku krásy a poznania v podobe množstva kultúrnych pamiatok, malebných domčekov a nepochybne aj príbehov, ktoré sa historicky viažu k mestu. Centrálne námestie má atypické urbanistické riešenie. Je vidlicovitého tvaru, v strede ktorého je umiestnená radnica. Ukončené je neskorogotickým mestským hradom. Centrum mesta je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Drevený evanjelický artikulárny kostol
10. mája 2021
Drevený evanjelický artikulárny kostol
V južnej časti mesta sa nachádza mimoriadne zaujímavá sakrálna pamiatka. Drevený evanjelický kostol z roku 1717, ktorý bol v roku 2008 zapísaný v rámci zápisu súboru ôsmich Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka do Zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva pamiatok UNESCO. Artikulárne kostoly sú sakrálne stavby, postavené na základe dvoch článkov (artikul), ktoré boli prijaté na sneme v Šoproni (Maďarsko) v roku 1681. Tie umožnili výstavbu evanjelických kostolov v určitých stoliciach a mestách Uhorska. Stavebným materiálom bolo výlučne drevo. Ich poloha zvyčajne bývala na nevhodnom teréne (močaristá zem) alebo na potupnom mieste, napríklad v blízkosti krčmy. Aj takýmto spôsobom boli obmedzované práva iných vierovyznaní v Uhorsku, než katolíkov. Prvý kostol existoval už na konci 17. storočia. Jeho pozostatkami sú krstiteľnica s medeným vekom, náhrobné kamene v podlahe a samotný pôdorys. Nový kostol bol po – stavený za rekordné 3 mesiace. Na jeho stavbu prispeli protestanti z celej severnej Európy. Staviteľom kostola bol tesársky majster Juraj Müttermann z Popradu.…
Nový evanjelický kostol
10. mája 2021
Nový evanjelický kostol
V blízkosti Dreveného artikulárneho kostola sa nachádza Nový evanjelický kostol, ktorý postavili kežmarskí protestanti naozaj vo veľkolepom štýle. Starý kostol už nespĺňal prvky bezpečnosti v kontexte statiky, a preto sa pristúpilo k myšlienke stavby nového kostola. Nedá sa prehliadnuť rôznorodosť slohov nielen samotnej červeno-zelenej stavby, ale aj jej priestorov. Neznalý návštevník historických pomerov Kežmarku nevie, či vstupuje do kostola, synagógy alebo mešity. Zmes byzantského, románskeho, renesančného či orientálneho slohu robia zo stavby naozaj unikát svojho druhu. Stavba chrámu trvala neuveriteľných 22 rokov (1872 – 1894), s 11-ročnou prestávkou, podľa projektu známeho viedenského architekta Teofila von Hansena. V tom čase to bol hlavný krajinský architekt a profesor architektúry na Akadémii vied vo Viedni. Je to monumentálna jednoloďová stavba s rozmermi do dĺžky 80 m a šírkou 20 m. Oltár, s drevenenou sochou vzkrieseného Krista s krížom, sa nachádza na vyvýšenom priestore. Neprehliadnuteľná je stĺpová architektúra, strop delený klenbovými pásmi, či vysoké obloky so šesťcípimi dávidovými hviezdami. Zaujímavosťou kostola je…
Evanjelické lýceum (Lyceálna knižnica)
9. mája 2021
Evanjelické lýceum (Lyceálna knižnica)
Neďaleko evanjelických chrámov sa nachádza najväčšia historická školská knižnica v strednej Európe. Dvojpodlažná budova uchováva poklady nesmiernej hodnoty, a to až 150 000 zväzkov kníh z mnohých odborných disciplín aj svetových jazykov. Z toho 2 600 kníh pochádza zo 16. storočia. Najväčším donorom bol advokát Teodor Jóni, ktorý knižnici odkázal 38 vzácnych prvotlačí a viac ako 15 000 zväzkov kníh. Knižnica vznikla pravdepodobne spolu s mestskou školou niekedy v 14. storočí, avšak prvá písomná zmienka pochádza z roku 1600. S príchodom reformácie do Kežmarku dostala škola po roku 1531 charakter protestantského gymnázia. Neskôr pri osemtriednom gymnáziu vznikali akademické triedy s katedrou filozofie, práva a teológie, čím sa škola zmenila v rokoch 1787 – 1852 na lýceum. Na území Slovenska boli len štyri lýceá. Bez ich absolvovania nebolo možné pokračovať v univerzitných štúdiách. V druhej polovici 19. storočia sa lyceálne triedy zrušili a škola sa stala opäť gymnáziom. Jeho študentmi boli mnohí významní dejatelia nielen z našich končín. Priestory…
Gréckokatolícky chrám
9. mája 2021
Gréckokatolícky chrám
V juhovýchodnej časti mesta sa nachádza ďalšia sakrálna stavba, historicky najmladšia. Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky bol vysvätený v roku 2004, dokončený neskôr. Je postavený v štýle typickej byzantskej architektúry so žltými fasádami. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Socha Svetlonosky
9. mája 2021
Socha Svetlonosky
Areál v blízkosti kežmarských kostolov symbolicky uzatvára Socha Svetlonosky. Nachádza sa v malej zelenej zóne, v Parku Svetlonosky, oproti Novému evanjelickému kostolu. Zobrazuje ženu s pochodňou v ruke, Darkyňu svetla, inšpirovanú antickou mytológiou. Jej originál v nadživotnej veľkosti (2 m) tu kedysi naozaj existoval. Postavený bol na počesť začiatku elektrifikácie mesta v roku 1894. Originál sochy sa v súčasnosti nachádza v zbierkovom fonde Kežmarského múzea. Replika kežmarskej Svetlonosky bola slávnostne odhalená v decembri 2016. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Radnica
8. mája 2021
Radnica
Dominantou Hlavného námestia je radnica. Na mieste križovatiek dvoch ulíc bola postavená v roku 1461 majstrom Jurajom zo Spišskej Soboty budova gotickej rad – nice, keďže pôvodné centrum mesta bolo po vpáde husitov čiastočne vypálené a pre – sunuté na iné miesto (zo Starého trhu na terajšie Hlavné námestie). Budova si žila svoj príbeh cez architektonické premeny alebo rôzne pohromy, ktoré ju sprevádzali. Prvýkrát vyhorela už v polovici 16. storočia. Jej renesančnú prestavbu viedol majster Kuntz z Kežmarku. Pravdepodobne aj vtedy vznikol reliéf mestského znaku s letopočtom 1555, zamurovaný nad západným vchodom. V roku 1641 sa k radnici pristavila veža, ktorú podľa dobového opisu z roku 1720 zdobili mravoučné nápisy. Jej ďalšia premena do klasicistického štýlu nastala koncom 18. storočia, opäť po požiari. V roku 1922 ju poškodil ďalší veľký požiar. Vtedy zhorelo aj 29 domov na námestí. V tomto období bolo nadstavené druhé poschodie. Zaujímavosťou sú fasády budovy ukončené rímsou a obiehajúcou barokovou mrežou s motívmi delfínov.…
Reduta
8. mája 2021
Reduta
V tesnej blízkosti radnice sa nachádza úchvatná stavba reduty, na mieste ktorej kedysi stála strážna veža. Majitelia Kežmarského hradu, Thökölyovci, ju v 17. storočí prestavali na panský dom. Dnešnú klasicistickú podobu získala v roku 1818. A ako deklaruje latinský nápis na jej fasáde, bola určená pre stráže, hostí a zábavu. V súčasnosti sa tu nachádza kino, rôzne inštitúcie alebo obchodíky. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Bazilika minor svätého Kríža
7. mája 2021
Bazilika minor svätého Kríža
Bazilika je nádherná gotická stavba. Kostol svätého Kríža, v roku 1998 povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na Baziliku minor. Najstaršie časti pamiatky začali písať svoju históriu už v 13. storočí. Bola viackrát prestavaná. Na jej prestavbe, okrem cirkvi a mešťanov, mala veľkú zásluhu aj rodina Imricha Zápoľského, majiteľa Kežmarského hradu. Ukončená bola koncom 15. storočia. „Crux non sancta tuere“ – „Svätý kríž nech nás ochraňuje“, tak znie nápis nad hlavným vchodom do kostola. Celkovo sa do kostola vchádza až štyrmi vstupmi. Veľkorysá trojloďová sakrálna stavba je zaujímavá svojimi rôznorodými klenbami – sieťovou, hviezdicovou a krížovou. Interiér kostola sa nesie v gotickom slohu. Asi najvzácnejšou časťou kostola je ústredná socha dnešného hlavného oltára – výjav Ukrižovaného Krista, ktorá sa na hlavný oltár dostala koncom 18. storočia. Ide o dielo z okruhu Majstra Pavla z Levoče. Bazilika minor Svätého Kríža v Kežmarku je prvou nemariánskou bazilikou na Slovensku. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Areál Baziliky minor svätého Kríža
7. mája 2021
Areál Baziliky minor svätého Kríža
Pri Kostolnom námestí sa nachádza niekoľko významných kežmarských pamiatok. Okrem renesančnej zvonice areálu dominuje najmä Bazilika minor svätého Kríža. Nachádza sa tu budova bývalej rímskokatolíckej školy, budova fary a budova niekdajšieho humanistického gymnázia. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Renesančná zvonica
7. mája 2021
Renesančná zvonica
Najkrajšia voľne stojaca renesančná veža (kampanila) na Slovensku. Aj takýto prívlastok má kežmarská zvonica, ktorá sa nachádza blízko Baziliky svätého kríža. Ďalšie jej pomenovanie je Zlatá veža, pre jej niekdajšiu zlatú sgrafitovú výzdobu. Zvonica bola dostavaná v roku 1591 kežmarským staviteľom Ulrichom Matererom a murárom Hansom Steinmetzom. Má štvorcový pôdorys. Zdobí ju renesančná štítková atika s erbami cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarku. Spodná časť tejto hranolovej stavby je trochu užšia, disponuje dvomi štrbinovými strieľňami. Širšia, horná časť, je vysunutá na konzolách a presvetľujú ju zdvojené a trojité zvukové okná, lemované sgrafitom s motívom delfína, typickým pre obdobie renesancie. Na zvonici sú tri zvony, ktoré sú majetkom Rímskokatolíckej cirkvi. Zvonicu má v správe mesto Kežmarok. Najstarší zvon je z roku 1525, ktorý bol pred postavením zvonice umiestnený vedľa v Bazilike. Legenda hovorí, že jeden zo zvonov na Zelený štvrtok odlieta do Ríma. Raz sa naň vraj uviazal kežmarský študent Michal Kupecký. Do mesta sa už nevrátil. Zdroj:…
Kežmarský hrad
6. mája 2021
Kežmarský hrad
Putovanie historickým jadrom pokračuje až na Hradné námestie, na samotný Kežmarský hrad. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1463. Archeologický výskum odkryl, že na jeho mieste stál Kostol svätej Alžbety, ktorý postavili nemeckí kolonisti už pred rokom 1251. Opevnenie hradu sčasti nadväzovalo na existujúce mestské hradby. S hradom je spojených niekoľko slávnych rodov. Ako prvý sa spomína rodina Štefana Zápoľského. Tá neskôr hrad zverila poľskému šľachticovi Hieronymovi Laskymu. Jeho syn mal za manželku o 20 rokov staršiu Beatu Koscielesku, ktorá je známa svojím výletom do „Snežných hôr“, dnešných Tatier. Ide o prvý zaznamenaný turistický výlet do Vysokých Tatier. Keďže išla na výlet v roku 1565 bez manžela, bola kruto potrestaná, a to uväznením do hradnej veže. Ďalšia významná rodina, ktorá bola majiteľom hradu, bola rodina Thököly. Za ich správy sa hrad prestaval na renesančné panské sídlo. Na hrade sa narodil Imrich Thököly, neskorší vodca protihabsburského povstania, ktorého mauzóleum sa nachádza v Novom evanjelickom kostole. Posledným majiteľom hradu bol…
Budova chlapčenskej meštianskej školy
6. mája 2021
Budova chlapčenskej meštianskej školy
V rokoch 1896 – 1898 vyrástla v tesnej blízkosti Kežmarského hradu chlapčenská meštianska škola. Jej architektúra pripomína tú hradnú. Škola počas svojej histórie mala rôzne zamerania. V súčasnosti je to Základná škola Grundschule. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Paulínsky kostol
5. mája 2021
Paulínsky kostol
Na Hradnom námestí sa nachádza ešte jedna vzácna sakrálna pamiatka. Paulínsky kostol, ktorý vznikol na mieste troch domov. Katolícka menšina dostala toto miesto v roku 1650 od kežmarských protestantov z vďaky za pomoc v boji proti Thökölyovcom, majiteľom Kežmarského hradu. Nad kostolom prevzali patronát paulíni, ktorí boli do Kežmarku pozvaní v roku 1670, a spravovali farnosť až do zrušenia svojho rádu, v roku 1786. Keďže v chráme sa zhromažďovala prevažne slovenská menšina a kázne boli v slovenskom jazyku, už v tejto dobe bol kostol označovaný ako slovenský. Kostol, zasvätený Navštíveniu Panny Márie, niekoľkokrát vyhorel. Medzi zaujímavosti tohto jednoloďového chrámu patrí barokový oltár s plastikami svätých Joachima a Anny a taktiež kazateľnica, ktorú zhotovil majster, ktorý tvoril oltár v kaplnke Kežmarského hradu. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Múzeum bytovej kultúry
5. mája 2021
Múzeum bytovej kultúry
Z Hradného námestia sa vraciame opäť na Hlavné námestie. Okrem toho, že toto námestie v neďalekej minulosti nieslo pomenovanie po rôznych politikoch, kým sa vrátilo k pôvodnému názvu, sú pre neho charakteristické malebné meštianske domy z rôznych historických období. Nájdeme tu napríklad dom č. 55, postavený v gotickom slohu z polovice 15. storočia. Známy je aj ako dom zlatníka Daniela Haltza. V súčasnosti sa tu nachádza Expozícia meštianskej bytovej kultúry, filiálka Múzea v Kežmarku. V 19. storočí v dome býval kežmarský rodák Štefan Palcsó (1826 – 1895), pedagóg a spisovateľ, preto sa tomuto domu hovorí aj Dom Palcsóovcov. Múzeum dokumentuje bytovú kultúru meštianskych či šľachtických vrstiev Spiša z rôznych období. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Kežmarský barbakan
5. mája 2021
Kežmarský barbakan
Fortifikačný systém mesta Kežmarok vznikol pravdepodobne na začiatku 14. storočia. Jeho súčasťou je aj Kežmarský hrad. Mestské múry, ktoré uzatvárali historické jadro mesta, vychádzali z oboch strán Kežmarského hradu. Opevnenie sa tiahlo v dĺžke cca 2 km, priestor vo vnútri hradieb zaberal plochu asi 20 ha a lemoval celý jeho pôdorys. Mestské opevnenie pozostávalo z dvoch častí, vyššieho vnútorného múru a nižšieho vonkajšieho múru. Medzi oboma múrmi bola vodná priekopa. Do takto opevneného mesta sa vchádzalo najprv dvoma mestskými bránami – Vyšnou (Hornou alebo Levočskou), ktorá viedla smerom na Levoču a Poprad. Ďalej Nižnou bránou (Dolnou alebo Poľskou), ktorá smerovala na Poľsko. Neskôr pribudla Kušnierska brána. Dodnes sa z mestského opevnenia zachovali len jeho fragmenty. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Meštianske domy a pamätné tabule
4. mája 2021
Meštianske domy a pamätné tabule
V meste sa narodilo mnoho významných osobností. Veľa slávnych Slovákov tu študovalo na miestnom gymnáziu. Na ich počesť, domy, kde sa narodili, alebo prežili študentské časy, sú označené pamätnými tabuľami. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Gymnázium P. O. Hviezdoslava
4. mája 2021
Gymnázium P. O. Hviezdoslava
Gymnázium sídli v historickej budove, ktorá bola postavená, keď kapacita pôvodného kežmarského lýcea už nestačila. Chýbala napríklad kresliareň a telocvičňa. Budova bola v roku 1893 vysvätená a otvorená. Nasledovali ďalšie dostavby. Budova patrí Evanjelickej cirkvi a je v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska.
Historický cintorín
4. mája 2021
Historický cintorín
Neďaleko Nového evanjelického kostola sa nachádza kežmarský historický cintorín, ktorý bol založený v časoch protireformácie. Protestanti totiž museli svojich mŕtvych pochovávať mimo mestských hradieb. Z tohto dôvodu vznikol v roku 1674 dnešný cintorín. Najstarší náhrobok je z roku 1691. Postupne sa rozširoval a od konca 18. storočia doň boli pochovávaní aj katolíci. Zaviedol sa taký zvyk, že napravo od vchodu sa pochovávali evanjelici a naľavo katolíci. Dodržiaval sa do roku 1945. Cintorín sa nachádza na Toporcerovej ulici. Sú tu uložené pozostatky významných osobností mesta. Medzi inými je tu pochovaný Karol Wein, zakladateľ továrne na výrobu ľanu. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Židovské pamiatky
3. mája 2021
Židovské pamiatky
Židovskú kežmarskú komunitu, podobne ako na celom Slovensku, zasiahla 2. svetová vojna veľmi tragicky. Prevažná väčšina bola deportovaná do vyhladzovacích táborov. Tí, ktorým sa podarilo peklo plynových komôr prežiť, našli po vojne svoje majetky arizované a z mesta odišli. Pritom to bola hospodársky aj vzdelanostne vplyvná societa ľudí, ktorá formovala charakter mesta. V Kežmarku existovala Veľká synagóga, postavená v maorskom slohu. V rokoch 1961 – 1962 bola zbúraná. Židovský cintorín sa nachádza na severnom okraji mesta. Najstarší náhrobok je z roku 1874. Posledný pohreb sa konal v roku 2002. Cintorín je pravidelne udržiavaný a zveľaďovaný vďaka iniciatíve lokálneho občianskeho združenia „Porozumenie“ a podpore Ústredného zväzu Židovskej náboženskej obce. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Pomník Alfréda Grosza
3. mája 2021
Pomník Alfréda Grosza
Okrem toho, že Alfréd Grosz bol profesorom kežmarského lýcea a významným spišským polyhistorom, bol to predovšetkým tatralóg. Tatry vrúcne miloval a už ako 42-ročný pochodil všetky ich vrcholky. Tatry veľmi propagoval, podnikal túry so svojimi študentami, fotografoval, písal o nich články, ba aj poviedky. Známy bol taktiež svojimi protifašistickými postojmi. Zachraňoval Židov, partizánov, utečencov. Zomrel v roku 1973. Na jeho počesť bol v Kežmarku sprístupnený park, ktorý nesie jeho meno. Taktiež bola odhalená pamätná tabuľa a bronzová busta Alfréda Grosza. Po profesorovi Groszovi je pomenovaný žľab a pilier v severovýchodnej stene Slavkovského štítu. Takúto poctu má len tento jediný kežmarský rodák. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Železničná stanica
3. mája 2021
Železničná stanica
V minulosti patrila budova kežmarskej stanice k najkrajším v celom Uhorsku. Postavená bola v rokoch 1914 – 1916, a to podľa návrhu Józsefa Pfinna. Ten vychádzal z vtedy veľmi moderného secesného štýlu (Jugendstill). Stavba bola dekorovaná prírodnými motívmi a vitrážovými oknami. Pozostáva z centrálnej budovy vestibulu, z ktorej vybiehajú do dvoch strán krídla ukončené vyvýšenými prístavbami. Od roku 1981 je železničná stanica zapísaná v registri národných kultúrnych pamiatok Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Tank Jánošík
2. mája 2021
Tank Jánošík
Tank T-34/85, zvaný tiež Jánošík, nájdete medzi Kežmarským hradom a Garbiarskou ulicou, v mestskom parku. Do parku bol umiestnený v roku 1969. Svojho času patril k najlepším stredným tankom a je pamiatkou na oslobodenie Kežmarku počas 2. svetovej vojny. Každý rok sa tu pri príležitosti spomienok na 2. svetovú vojnu konajú pietne spomienkové zhromaždenia. Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha
Historical center
2. mája 2021
Historical center
The historical center of Kežmarok is a concurrence of amazing and diverse architectural styles. Enthusiasts of history and art will get a unique dose of beauty and knowledge in the form of many cultural monuments, picturesque houses and undoubtedly also stories that are historically linked to the town. The central square has an atypical urban design. It is fork-shaped, in the center of which is located a town hall. It ends with a late Gothic town castle. The town center is declared as a town conservation area.
Kežmarské cechy
1. mája 2021
Kežmarské cechy
Mesto Kežmarok vzniklo zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov. Práve táto symbióza kultúr viacerých národností, výborná zemepisná poloha pri obchodnej ceste, spájajúcej Orient so severom Európy a viacero hospodárskych a politických privilégií umožnili rýchly hospodársky rozvoj vznikajúceho mesta, ktoré od svojho vzniku malo obrovskú možnosť obchodovania a výmeny tovaru, takže sa v stredoveku stalo jedným z hlavným centier remeselnej výroby a obchodu na území Slovenska. Prevažná väčšina mužského obyvateľstva Kežmarku sa zaoberala remeslom. Už v 15. storočí sa začala práca remeselníkov natoľko špecializovať (napr. r. 1433 bolo v Kežmarku už 33 druhov rôznych remesiel), že sa z jedného základného remesla vytvorili ďalšie odvetia. Počet remeselníkov neustále narastal a aby nedošlo k sporom, začali sa remeselníci rovnakého, resp. príbuzného remesla zlučovať do bratstiev, z ktorých sa vyvinuli cechy. V Kežmarku je z obdobia 15. – 19.stor. známych zatiaľ 40 cechov. Týmto počtom sa zaradil do prvej desiatky miest v rámci Slovenska. Hoci v Kežmarku počet…
Informácie o meste
1. mája 2021
Informácie o meste
Kežmarok je mesto, ktoré sa môže pýšiť bohatou históriou, do ktorej sa zapísalo pred viac ako 750 rokmi. Aj napriek času, ktorý odvtedy uplynul, duch minulosti pretrváva nielen v hrubých múroch kežmarského hradu, renesančnej radnice či meštianskych domov, ale aj v knihách, spomienkach a rozprávaní našich predkov. Najväčšiu pýchu niekdajšieho kráľovského mesta pripomínajú cechy a remeslá, ktoré pre Kežmarok znamenali slávu a dobré meno v širokom okolí i ďalekých krajinách. Kežmarok ako križovatku obchodných ciest poznali kupci a obchodníci zo severu Afriky, Pobaltia, Európy a blízkej Ázie. A o tom, že obchodu sa u nás darilo, svedčia zachované artefakty o množstve cechov a remeselníckych dielní, ktoré boli pre Kežmarok tak typické. Dnes na túto tradíciu nadväzuje medzinárodný festival Európske ľudové remeslo, ktorý sa od roku 1991 dostáva do povedomia stále väčšieho okruhu verejnosti. Vždy počas troch dní v roku ožíva v historickom centre Kežmarku duch minulosti. Jeho krásu obdivujú starí i mladí. Umelecké i praktické výrobky, ktoré rastú…