Remeselníci
Fiľo Michal, výrobca fujár
29. júla 2021
Fiľo Michal, výrobca fujár
Hru na fujaru si mnohí spájajú s folklórnymi slávnosťami alebo pasienkami plnými oviec. Výrobe tohto unikátneho nástroja sa remeselník Michal Fiľo venuje od roku 1984 a na kežmarský festival EĽRO bol pozvaný už od jeho prvých ročníkov. Majster ľudovo umeleckej výroby prezentuje tradičný spôsob výroby a hry na pastierskych hudobných nástrojov ako sú fujary, píšťaly, koncovky či dvojačky. Jeho najväčšou snahou je odovzdávať tradície, zručnosti výroby a hry nasledujúcim generáciám. Začiatky cesty remeselníka sú naozaj rôzne. „V prvom počiatku to bol kolega zo zamestnania Dušan Šúr, ktorý sa venoval výrobe črpákov a fujár. Potom som začal navštevovať rôznych výrobcov. Najväčšou inšpiráciou pre mňa bol výrobca pán Ladislav Libica, ktorému som vďačný za odovzdanie remesla výroby fujár a píšťal,“ hovorí Fiľo. Dokonca sa spolupodieľal na zápise fujary a jej hudby do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a v roku 2005 teda účinkoval na jej prijatí v Paríži. Na prelome milénia založil fujarové trio Javorová húžva, s ktorým privítalo svätého otca Jána Pavla II. v Banskej Bystrici. Michal Fiľo organizuje celoslovenské stretnutia fujaristov v Čičmanoch,…
Bálintová Janka, sklomaľba
29. júla 2021
Bálintová Janka, sklomaľba
História remesla je na Slovensku rozšírená od konca 18. storočia. Dnes pri tvorbe dominuje estetický aspekt a v popredí oproti minulosti je osobnosť a originalita tvorcu. Príbeh svojej kreatívnej činnosti a vytvorenie vlastného štýlu popisuje remeselníčka Janka Balintová. Začiatky drobnej ručnej práce bývajú rôzne. Venujú sa im od mala v rodine, vedú ich k nim starí rodičia. Niekedy samotného tvorcu nadchnú iní. Podobne to bolo aj v tomto prípade. „Remeslu maľbe na sklo som sa naučila na kurze pre kreatívne zmýšľajúcich i zručných ľudí v centre voľného času v Bratislave pred 13 rokmi. Neskôr vlastnou prácou a zdokonalením techniky som sa prepracovala k vlastnému štýlu maľby na sklo,“ hovorí dekoratérka Balintová. Pri práci využíva starú techniku moderným spôsobom. Maľuje transparentnými farbami na sklo, ktoré vytvárajú vitrážový efekt. Do maľby vnáša sakrálnu tematiku spojenú vždy s určitým významom. Inšpiráciu berie okrem iného z gotických katedrál, ktoré navštívila a preniesla cez svoje návrhy na sklo do rôznych foriem, veľkosti skla, až po úžitkovú dekoráciu bytov i sklenených ručne maľovaných šperkov. Storočná tradícia sklomaľby presvedčila…
Budáčová Anna, meďovkárka
29. júla 2021
Budáčová Anna, meďovkárka
Meď je materiál patriaci horám, každé ráno ich vychádzajúce slnko odieva do medeného odevu. Kováčka Anna Budáčová hľadala svoje umiestnenie v remesle, až spolu s priateľkami celkom priľnuli k medi. Spracúvaním tohto celkom poddajného kovu vytvárajú predmety ozdobného a drobného úžitkového tovaru. Vyrábajú ozdobné podkovičky, srdcia, anjelov, interiérové dekorácie, lyžičky. „Meď je zároveň materiál, ktorý nás premosťuje k druhému remeslu a tým je šperkárstvo. Vďaka ich spojeniu sa predmetom vdychuje nový rozmer a vznikajú kované zdobené šperky,“ predstavuje svoje remeslo Budáčová. Základom remesla budúce kováčky priučil pred trinástimi rokmi kamarát, ktorý študoval na umeleckej škole v Kremnici. Neskôr ich ponechal ísť vlastnou cestou rozvoja. Rozhodnutie pridať sa k ostatným remeselníkom na festivale EĽRO prišlo onedlho. Podľa slov kováčky tu má remeselník priestor medzi svojimi. Je o neho záujem a má príležitosť hrdo s dôstojnosťou mu náležiacou odprezentovať svoju tvorbu. Príprava remeselníckeho stánku však prebieha postupne a trvá počas celého roka. Vyrobiť dostatok tovaru z každého druhu a vytvoriť inovatívne výrobky stojí predovšetkým čas, úsilie a chuť. Najkrajší zážitok bol pre…
Baková, šička
29. júla 2021
Baková, šička
Tenký steh, niekoľko hodín usilovnej práce a hračka je na svete. Pri šití si človek namáha zrak, pozorne musí kontrolovať doslova každý milimeter. Pani Baková sa v spomienkach vrátila do druhého júlového týždňa, kedy svoju prácu ukázala návštevníkom festivalu EĽRO. Od nepamäti obdivovala remeselníčka ručnú prácu šikovných ľudí a vlastnú výrobu. Šitie bolo v minulosti považované ako nevyhnutná zručnosť, ktorú musela ovládať každá žena. Jemné ručné práce s ihlou po storočiach nahradili šijacie stroje. Predchodcovia tých, ktoré poznáme dnes mali manuálny pohon. Obchody nemali dostatok módnych tovarov, preto sa kupovali časopisy s nielen krajčírskymi postupmi. Nové oblečenie vznikalo pohybom ihly a nite v rukách tých zručnejších. Po čase začala svoju tvorbu prezentovať Baková na remeselných jarmokoch a folklórnych festivaloch. Pri príprave vyhradeného miesta na predaj výrobkov strávi približne dve hodiny. Premýšľa nad tým, ako hračky správne umiestniť a vhodne naaranžovať. Hoci sa remeselníckeho festivalu EĽRO zúčastnila iba dvakrát, na ten prvý ročník nikdy nezabudne. „Pre mňa neskutočný zážitok, s určitosťou môžem povedať, že na celý život. Veľmi rada…
Jánska Hana, drevené výrobky
29. júla 2021
Jánska Hana, drevené výrobky
Prvotne úžitkový materiál je pre nás už samozrejmosť. I naši predkovia opracovávali ťažké polená na pokrývku strechy, vyrezávali varešky či strúhali hračky pre deti. Viac výtvarníčka ako remeselníčka Hana Jánska v rozhovore prezradila, čo všetko dokáže s drevom vymyslieť. Drobnej manuálnej práci sa Jánska naučila úplne sama. Neľahká úloha upratať dielňu po otcovi ju presvedčila, že si tradičné náradie nechá. S ním tvorí tak špecificky, že sa nedokáže zaradiť ani medzi rezbárov, ani stolárov, hoci narába s rovnakým materiálom. Nachádza ho na brehoch riek a dáva mu novú šancu zažiariť. Občas jej už pri love naplavenina evokuje tvary, ktorými sa môže po opracovaní stať. Dôkladné prezretie dáva tušiť, že naplavenina potrebuje vyčistiť a vykefovať, aby sa zbavila neželaných škodcov. Často sa remeselníčka rozhodne pôvodné hrdzavé klince v dreve zanechať a tým dodá výtvoru unikátny ráz. Kreatívna duša, ktorú môžete poznať aj pod názvom Hanina patina, jednoducho vidí potenciál všade, kam sa pohne. „Dávam vyniknúť prirodzenú pôvodnú patinu na domčekoch, kostolíkoch, zvoniciach. Z nich vytváram kompozície dediniek a lazov…
Macák Igor, hrnčiar
29. júla 2021
Macák Igor, hrnčiar
Jedinečnosť festivalu odokrýva i jedno z dávnych remesiel, ktorými sa ľudské pokolenie zaoberá – hrnčiarstvu. Zasvätiť svoj život ručnej práci sa rozhodol aj Igor Macák, ktorý v rozhovore s radosťou zaspomínal i na svoj prvý ročník festivalu EĽRO. Práci s hlinou sa naučil v Slovenskej ľudovej majolike v Modre. Tradičný postup práce pokračoval glazovaním, maľovaním a nakladaním vypaľovacej pece. „Prvý ročník EĽRA som sledoval v televízii a rozhlase. O neopakovateľnej atmosfére tohto festivalu som počul od jeho účastníkov – kolegov remeselníkov,“ pripomína si prežité chvíle remeselník Igor Macák. Vo svojom stánku chce v ňom predstaviť svoju tvorbu i to, aby zo stánku dýchala autenticita a čerpanie z tradície ľudovej výroby. „Môj prvý ročník EĽRO bol v roku 1991. Bol som mladý, sortiment mojich výrobkov nebol ešte taký široký ako dnes. Bol som očarený atmosférou celého podujatia, krásou a jedinečnosťou mesta Kežmarok ako aj láskavosťou a prívetivosťou samotných Kežmarčanov. Nikdy predtým som niečo podobné nezažil,“ pripomína si výnimočný zážitok hrnčiarsky remeselník. Srdečné spomienky má Igor Macák na pani, ktorá bývala v domčeku neďaleko kežmarského hradu. Milá staršia pani si…
Fiala Peter, sklár
29. júla 2021
Fiala Peter, sklár
Remeslo sa nedá naučiť zo dňa na deň. Prácu so sklom Peter Fiala sledoval už od útleho detstva. Nadviazal na rodinnú tradíciu, v ktorej pokračuje dodnes. Zručného remeselníka sme sa okrem iného pýtali i na zážitky z predchádzajúcich ročníkov festivalu EĽRO. „Môj starý otec mal už za Prvej Slovenskej republiky sklársku dielňu, kde vyrábal sklenené výrobky. Môj otec sa u neho vyučil sklárskemu remeslu a ja som ich nasledovníkom,“ približuje svoje začiatky remeselníckej výroby Fiala. Vyučovanie na sklárskej škole v Bratislave ho naučilo vyrábať laboratórne prístroje a pomôcky. Neskôr sa mu ponúkla výhodná pracovná príležitosť, kde sa zoznámil s novými technológiami výroby farebného dekoratívneho a úžitkového skla. Na začiatku milénia si založil živnosť a odvtedy sa medzi výrobkami najčastejšie objavujú svietniky, kahančeky, olejové lampy či drobná sklenená bižutéria. Takéto sklo je vzdušné, ľahké, transparentné s jemnými pastelovými odtieňmi, akoby vybratými zo spektra jarnej dúhy. Pripojiť sa k ostatným remeselníkom sa pán Fiala rozhodol po tom, čo sa o festivale dozvedel samé pozitívne ohlasy. „Počul som, že festival EĽRO patrí k najkrajším…
Adamjak Juraj, tokár
29. júla 2021
Adamjak Juraj, tokár
Ako prvý na Slovensku začal remeselník Juraj Adamjak vyrábať pod vlastnou značkou jedinečné sústružené drevené misky so zachovanou pôvodnou kôrou. Tie vďaka rozmanitému tvaru, povrchovej úprave ľanovým olejom, prírodnej kôre z nádherne prírodne vyfarbeného masívu dreva sú ekologické originály. Tokárske výrobky sú z koreňov a hrčí stromov, ktoré mali ťažký život. Hoci ich pokrútilo, nezlomili sa a rástli ďalej. Tam sa skrýva najkrajšia kresba dreva, ktorú je potrebné nájsť. Mnohokrát sú výrobky z drevín, ktoré boli zachránené pred ohňom a bol im daní ďalší rozmer života po vyrúbaní. Misy sú z tvrdých drevín od Tatier- zo slivky, hrušky, čerešne, orecha, jablone, alebo z jaseňa, javora, buku. „Tradičnému tokárskemu remeslu som sa vyučil v umeleckom družstve Javorina. Posun môjho remesla nastal pod vlastnou značkou výrobou a sústružením do mokrého dreva. Zachovaním originálneho tvaru, kresby a pôvodnej kôry na výrobku vznikli umelecké originály, ktoré dostali meno pramisky,“ približuje svoju cestu za poznaním remesla Adamjak. Rodák z Kežmarku pochádza z remeselnej rodiny. Už jeho otec ako výrobca ždiarskeho kroja sa zúčastňoval na…
Jurčovičová Margita, batikovanie
29. júla 2021
Jurčovičová Margita, batikovanie
Materiál s veľkým potenciálom na tvorenie nás obklopuje každý deň. Ak sa dostane k mysli plnej nápadov a šikovných rúk, vznikne originálny výrobok. Nielen na najkrajšie zážitky z festivalu EĽRO sme sa pýtali remeselníčky Margity Jurčovičovej. „Žijem v rodine kde sa stále niečo vyrábalo a vyrába. Babička krásne vyšívala, sestra sa venovala batikovaniu a maľovaniu hodvábu a mamina pleteniu a šitiu. Práve mamina mi robí pracovnú asistentku v chránenom pracovisku, nakoľko som zdravotne znevýhodnená. Spolu vytvárame textilné bábiky, zvieratká, kľúčenky a dekoratívne predmety z rôznych materiálov,“ popisuje svoju cestu k ručným prácam Jurčovičová. Kreatívne tvorenie mali zrejme jednoducho v krvi. Už len nájsť spôsob, ako svoje výrobky vniesť do sveta. Príležitosťou bol pre nich festival EĽRO, o ktorom sa už dopočuli zaujímavé chýry. Rozhodnutie pripojiť sa k ostatným remeselníkom priniesla samotná komunita. Rozprávali sa medzi sebou o unikátnom festivale a o tom, aká úžasná táto akcia je. Pripraviť svoj predajný stánok závisí od ponúkaných výrobkov. Niektorí remeselníci na to potrebujú aj celý rok, aby ich mali dostatok. Určite je pre každého remeselníka výnimočným okamihom rozhovor s návštevníkmi.…
Gašková Emília ml., návrhárka klobúkov
29. júla 2021
Gašková Emília ml., návrhárka klobúkov
Módny doplnok si v predchádzajúcich storočiach na hlavu nasadzovali dámy i páni. V uliciach sa s neodmysliteľnou súčasťou outfitu už tak často nestretávame. Originálne pokrývky hlavy nájdeme v dielni klobučníčky Eleonóry Gaškovej mladšej. Nezvyčajné remeslo sa v rodine objavilo ešte počas druhej svetovej vojny. Vtedy 18 ročná babička Elena Budešová otvorila svoj prvý salón v Košiciach. V tradícii pokračovala aj dcéra, ktorá mala taktiež svoj modistický salón. Eleonóra Gašková staršia viedla svoje deti k ručnej práci, hoc len sedením pri televízore a navliekaním perličiek či lepením kvetov. Tak sa v mladej slečne zrodila láska k vytváraniu detailov na klobúkoch. Nájsť vhodné miesto na predaj zaujímavých výrobkov už nebolo také jednoduché. „Dlho sme hľadali predajné trhy, kde by bola naša práca patrične ocenená, kde by sme sa mohli dôstojne prezentovať a aby to malo aj úroveň. Veľakrát potom remeselník na obyčajných trhoch medzi často nekvalitným tovarom zanikne. S festivalom EĽRO sa to nedá porovnať. Ostala som v nemom úžase, keď sme za zúčastnili prvýkrát. Nielen perfektná organizácia, program, ale aj ľudia a výber…
Kopčák Karol, umelecký rezbár
15. mája 2021
Kopčák Karol, umelecký rezbár
Rezbárstvu sa v Kežmarku od svojich štrnástich rokov venuje Karol Kopčák. Už vo svojich umeleckých začiatkoch dokázal z dreva vyčariť hotové skvosty. Pri návšteve jeho stánku nám ukázal fujaru, ktorá patrila k prvým jeho kúskom. „Výzvou pre mňa boli východoslovenské čerpáky, do ktorých sa viacerým ľuďom nechce, lebo sú náročné na výrobu. Pre mňa je výzvou vyrobiť vždy to najnáročnejšie,“ povedal Kopčák. Návštevníci si mohli v jeho stánku nakúpiť jednoduché výrobky, ale i dekorácie do záhrady. Ošetruje ich vždy ekologicky, a to vriacim olivovým olejom. Je ich možné používať aj v bežnej domácnosti a ich hodnotu podčiarkuje umelecké stvárnenie typické pre podtatranský región.
Prypoň Michal, umelecký kováč
15. mája 2021
Prypoň Michal, umelecký kováč
Pravidelným návštevníkom festivalu EĽRO je známy umelecký kováč Michal Prypoň. Nenápadný kováč, ktorý napriek svojmu hendikepu dokáže vytvoriť na pohľad krásne a umelecky hodnotné diela. Kováčstvu sa naplno venuje tretí rok. Jeho doménou je hlavne figurálna tvorba a nápady sa mu podľa jeho slov hrnú zo všetkých strán. „S kováčstvom som začal počas štúdia na škole v Poprade. Potom som to dlhšiu dobu nerobil, len príležitostne. Neskôr v mojom živote prišiel zlom a ostalo mi len to,“ doplnil Prypoň. Umenie mu zmenilo jeho pohľad na svet. „Pomohol mi v začiatkoch veľmi môj majster Peter Gurnik,“ spomína Prypoň. V závere rozhovoru dodal, že pri tejto činnosti si človek ideálne vyčistí hlavu a príde na iné myšlienky. „Človek musí ísť dopredu,“ podotkol.