Štvoro remeselníckeho obohatenia z Kysúc

Štyri rôzne remeslá, štyria rôzni remeselní majstri a štyri rôzne príbehy späté s ich povolaním. Prepletá ich však láska k poctivej práci a kysucká domovina, odkiaľ pochádzajú. Predstavujeme vám štyroch zručných kysuckých remeselníkov, ktorým sme pri príležitosti blížiaceho sa Festivalu Európske ľudové remeslo (EĽRO) položili zopár otázok.

Pri každom z remeselníkov nás zaujímalo, ako dlho sa svojmu remeslu venuje a jeho krátky profil. V jednom prípade ide o – takpovediac – rodinný projekt. Zisťovali sme tiež, čo týchto ľudí na ich remesle baví a aké úspechy dosiahli. Pýtali sme sa na ich výrobky a kde ich je možnosť uvidieť. Zaujímalo nás, čo je ich snom a aký je ich odkaz mladým ľuďom – teda – prečo by remeslo mladých malo zaujímať. Padla i otázka, či sa remeselníci už niekedy zúčastnili na Festivale EĽRO a čo pre nich tohtoročná účasť na ňom znamená. Ich odpovede vám prinášame v kocke.

Juraj Šerík, drotár z Čadce

Volám sa Juraj Šerík, mám 55 rokov a pochádzam z Čadce. Drotárstvu sa venujem už viac ako 20 rokov. Svojou prácou nadväzujem na vyše 160-ročnú rodinnú tradíciu po mojom pradedovi – svetoznámom drotárskom majstrovi Jozefovi Holánikovi-Bakeľovi. Pokračovateľom tejto tradície je jeho nástupca Jakub Šerík-Fujak z Dlhého Poľa. Ten bol môj dedo a zároveň mi bol učiteľom. Po ňom som prebral štafetu.

Drotárstvo prezentujem na mnohých podujatiach, výstavách a jarmokoch doma i v zahraničí – napríklad na výstave Expo Miláno 2015 či výstave Paríž 2016. Moje výrobky sú aj súčasťou expozície Považského múzea v Budatíne, Slovenského národného múzea v Martine, Kysuckého múzea v Čadci a taktiež aj v rodnom dome Jozefa Holánika-Bakeľa, ktorý sme zrekonštruovali a zriadili sme tu prvé živé drotárske múzeum na Slovensku.

Podotýkam, že súčasťou prehliadky múzea sú tvorivé dielničky. Návštevníci si v nich majú možnosť udrôtovať svoj vlastný suvenír na pamiatku. Aj takýmto spôsobom sa snažíme vštepovať vzťah mladej generácii k poctivej ručnej práci.

Prácu s drôtom vnímam ako životné poslanie. Za svoju dlhoročnú prácu som získal viacero ocenení – titul Majster ľudovej umeleckej výroby, Cenu primátora mesta Čadca, Cenu Karola Guleju či ocenenie Osobnosť Žilinského kraja. Najväčšiu radosť mám zo zápisu drotárstva do kroniky UNESCO. V roku 2011 sme na mnohých podujatiach spolu s návštevníkmi udrôtovali srdce, ktoré som daroval mestu Čadca. Je nainštalované v miestnej galérii ako trvalý odkaz pre súčasnú aj budúcu generáciu. Slúži ako zhmotnená spomienka na kysuckých drotárov.

Radi spomíname na rok 2013, kedy sme na tomto podujatí odprezentovali môj projekt Srdce pre Slovensko, do ktorého sa zapojilo 1 736 ľudí z 18 krajín a štyroch svetadielov a vlastnými rukami uplietli zopár očiek. Festival má pre nás neopakovateľnú atmosféru. Pokiaľ ide o tradičné remeslo, patrí medzi najprestížnejšie podujatia na Slovensku. Tešíme sa na blížiaci sa ročník, kde bude postavený do popredia náš kysucký región.

 Včelárska rodina Marečkovcov z Rakovej, rozprávanie manželky Lucie

Môj manžel Mirko už pred 30-timi rokmi choval včely na samote u starých rodičov. Potom prišla rodina, prestavba domu a iné povinnosti a včelárstvu sa prestal venovať. Vrátiť sa ku včelám ho motivovala druhá záľuba – rezbárstvo.

O tom, že sa venuje rezbárstvu sa dozvedel včelár z našej obce a požiadal ho, či by vyrezal do jeho včelnice figurálny úľ. Manžela to zaujalo, klát vyrezal a v obidvoch z nás skrsla myšlienka, že by sme aj my na záhrade mohli opäť chovať včely.

Pri obnove štúdia životného cyklu včiel Mirko zistil, že na Slovensku sa začínajú využívať i iné cenné produkty včiel než je med. Predsavzal si, že vybuduje včelín s možnosťou ležania nad úľmi. Keď bol včelín ako-tak hotový, rozhodol vyrezať druhý klát, tentokrát pre nás. No a postupne výrobu klátov zdokonaľuje vo vnútri i navonok. Napríklad v ich zadnej časti sú presklené okná s možnosťou pozorovania života včiel.

Obidvoch nás zaujalo štúdium o uzdravovacej sile včiel. Absolvovali sme viaceré školenia a semináre o účinkoch včelích produktov, pôsobení včiel na zdravie človeka a ja som sa začala venovať i predaju certifikovaných včelích produktov.

Koncom roka 2022 som prijala svoju životnú výzvu a stala som sa živnostníkom. Chcem tvoriť to, čo pomáha ľuďom, harmonizuje ich dušu a šetrí našu prírodu. Stále sa učím a zlepšujem vlastnú technológiu pri výrobe produktov z vlastnej dielne.

Spočiatku to boli vrecúška a obrúsky z bavlnenej látky napustené včelím voskom. Dnes sú z nich certifikované obaly na potraviny, ktoré nahrádzajú plasty. Neskôr pribudli odlievané a točené sviečky, potom sviečky vyrábané máčaním vo včeľom vosku. Všetky tieto dary včielok sme nazvali Včelí darček.

Moja firma je mladá a zatiaľ nie je etablovaná na slovenskom trhu. Rada prijímam každú možnosť zviditeľnenia vlastnej produkcie. Zatiaľ som sa osobne prezentovala len v našom kysuckom regióne na vianočnom a veľkonočnom trhu alebo dni detí.

Mojím snom a cieľom je dostať Včelí darček do regionálnej maloobchodnej siete. Bližšie k ľuďom, ku chlebu, k zdravej výžive… Snažím sa prezentovať svoje produkty na Facebooku a Instagrame. Buď pod mojím menom alebo cez firmu LADA VITA. Moja rodina mi pomáha mentálne i fyzicky. Radi by sme v priebehu niekoľkých mesiacov otvorili nový e-shop, kde bude možné ručne robené produkty zakúpiť aj online. Taktiež sa zaoberám výrobou mastí s pridaním byliniek alebo včelieho podmoru a propolisu. Postupne sa paleta rozširuje o produkty ako propolisová tinktúra, trúdí homogenát, extrakt vijačky voštinovej a ďalšie. Toto sú ale veci, ktoré zatiaľ iba skúšam, nie sú certifikované a ich účinky pozná len blízka rodina a priatelia.

Naše nové krédo Harmónia včiel do nášho života vymyslel náš mladší syn, Šimon. Je pravda, že s pokorou sledujeme usilovné včielky, ktoré nám postupne menia naše zvyklosti. Zaujímavé je využívanie api-domčeka, ktorý slúži na uzdravovanie a harmonizáciu ľudského organizmu. Manžel aktuálne dokončuje rekonštrukciu včelína na api-domček, kam vás – čitateľov – onedlho srdečne pozveme.

Pred pár rokmi sme boli na EĽRO s našimi kežmarskými priateľmi. Užívali sme si úžasnú atmosféru, bohatý program a odniesli sme si veľa príjemných spomienok. Vtedy sme ešte netušili, že budeme chcieť byť i my tí jarmočníci, ktorí robia program ostatným návštevníkom. Tešíme sa na Vás na Festivale EĽRO 2023!

Marek Stráňavský a jeho cesta od folklórneho tanca k šitiu krojov

Volám sa Marek Stráňavský, s folklórom som prišiel do kontaktu pomerne neskoro. Až na vysokej škole som začal aktívne tancovať v súbore FS Kysučan. Remeslá som začal obdivovať ešte o niečo neskôr. V rodine máme remeselného ducha – dedko Jaroslav Stráňavský bol známy nielen svojimi obrazmi, rezbami a hudobnými nástrojmi, ale bol obľúbený aj ako učiteľ hudby. Moji rodičia, Igor a Iveta, sa takisto venujú výrobe krojov, ich diela nájdete aj na webe www.kroj.sk.

Človeku s rodinou a dvomi dcérami sa ťažko hľadá čas na záľuby. Aj preto ešte nie je ani naša dielňa zďaleka tam, kde by som ju chcel vidieť.

Vo svojich cieľoch cítim hlavne snahu o zachovanie postupov a techník vo výrobe krojov. To isté platí aj pre krojové doplnky. Tie sa totiž mnohokrát vedia stratiť s nečakaným odchodom majstrov ľudovoumeleckej výroby. Odchádza s nimi aj obrovský kus know-how, ktorý neraz nestihnú odovzdať svojim nasledovateľom. Slovensko tak prichádza o obrovské bohatstvo ducha.

Sám sa nepovažujem za zvlášť nadaného v remeselnej tvorbe. Svoje poslanie vidím skôr v osvete a tvorbe zázemia pre väčšiu časť populácie – aby sa ľudia dostávali do kontaktu s remeslom, aj sa ho aktívne chytali. Preto sme s manželkou založili občianske združenie Krojovňa, o.z. Spolupracujeme na tvorbe i archivácii techník nie len v rámci rodiny, ale aj mimo nej – v spolupráci s remeselníkmi, ktorí sú ochotní svoje znalosti šíriť ďalej medzi ľudí.

V tejto iniciatíve vidím nádej, že remeslo bude na Slovensku rozkvitať a že aj mladí ľudia, ktorí sa chcú venovať remeslu, budú mať jednoduchší prístup ku praktickému vzdelaniu. Nebudú si musieť prácne získavať všetok know-how, ale vďaka našej práci ho dokážu účinne čerpať a rozvíjať svoj talent na jednom mieste.

Na Festivale EĽRO budem prvýkrát a veľmi sa teším na stretnutie s novými ľuďmi. Skúsení remeselníci sú pre mňa inšpiráciou a zdrojom múdrosti.

Júlia Masnicová – medovnikárka, za ktorou stojí trojdekádová skúsenosť

Volám sa Júlia Masnicová a výrobe medovníčkov sa venujem 30 rokov. Ich pečenie je moja veľká, celoživotná záľuba. Prezentovala som sa najmä na Slovensku, v Čechách a Poľsku. Spolupracovala som Ústredím ľudovej umeleckej výroby a veľa rokov som sa prezentovala na Dni majstrov v Bratislave.

Medovníčky, ktoré robím, sú mojím originálnym nápadom. Špeciálne sa venujem bielej výzdobe na červenom alebo hnedom podklade. Vo výzdobe prevládajú rôzne ornamenty a kvetinové vzory.

Na tvorbe sa mi páči neobmedzená škála možností zdobenia. Preto rada robím nové vzory a kombinácie farieb. Mám rada, keď môžem tešiť ľudí pohľadom na niečo pekné – na niečo, čím sa môžu navzájom obdarovať, prejaviť svoju lásku a pozornosť iným.

Mala som možnosť sa zúčastniť na Festivale EĽRO už dvakrát a vždy to bol úžasný zážitok. Kvalitné remeslá, bohatý program – a i záujem o moju tvorbu bol veľký. Teším sa, že po mnohých rokoch môžem byť opäť súčasťou festivalu.

Dúfam, že remeslo má budúcnosť. Pomocou neho môže človek vyjadriť seba – ukázať, čo dokáže vytvoriť a tým potešiť seba aj iných.

Editor: Kristián Krempaský, foto: archív remeselníkov