Putovanie historickým jadrom pokračuje až na Hradné námestie, na samotný Kežmarský hrad. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1463. Archeologický výskum odkryl, že na jeho mieste stál Kostol svätej Alžbety, ktorý postavili nemeckí kolonisti už pred rokom 1251. Opevnenie hradu sčasti nadväzovalo na existujúce mestské hradby. S hradom je spojených niekoľko slávnych rodov. Ako prvý sa spomína rodina Štefana Zápoľského. Tá neskôr hrad zverila poľskému šľachticovi Hieronymovi Laskymu. Jeho syn mal za manželku o 20 rokov staršiu Beatu Koscielesku, ktorá je známa svojím výletom do „Snežných hôr“, dnešných Tatier. Ide o prvý zaznamenaný turistický výlet do Vysokých Tatier. Keďže išla na výlet v roku 1565 bez manžela, bola kruto potrestaná, a to uväznením do hradnej veže.

Ďalšia významná rodina, ktorá bola majiteľom hradu, bola rodina Thököly. Za ich správy sa hrad prestaval na renesančné panské sídlo. Na hrade sa narodil Imrich Thököly, neskorší vodca protihabsburského povstania, ktorého mauzóleum sa nachádza v Novom evanjelickom kostole. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber, ktorého rodina vlastnila hrad ešte pred rodom Thököly. Hrad v súčasnosti patrí pod Múzeum v Kežmarku a nachádza sa tu niekoľko expozícií. Informujú o vývoji a dejinách mesta Kežmarok a okolia. Atrakciou je expozícia dobovej lekárne, expozícia automobilových a motocyklových veteránov alebo hladomorňa. Kežmarský hrad patrí medzi málo pevností na svete, ktoré nestoja na vyvýšenom mieste. V minulosti mu prirodzenú obranu zabezpečovala vodná priekopa.

Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha