Jubilejnú tridsiatku oslávi najväčší festival ľudových remesiel na Slovensku až o rok

Tento rok by sme od 10. do 12. júla opäť otvorili brány nášho historického Kežmarku stovkám návštevníkov najväčšieho festivalu svojho druhu na Slovensku – Európskeho ľudového remesla.

Jubilejný tridsiaty ročník sa však organizátori rozhodli z dôvodu koronakrízy presunúť na budúci rok. My vás aj napriek tomu pozývame aspoň takto symbolicky zaspomínať si na jeho začiatky a postupný vývoj.

Ako sa zrodila myšlienka festivalu

Podľa členky organizačného výboru EĽRO a kežmarskej historičky a spisovateľky Nory Baráthovej treba prvopočiatky festivalu hľadať už v roku 1969, keď si mesto Kežmarok pripomínalo 700. výročie od udelenia mestských práv Belom IV. V rámci jubilea sa vtedy uskutočnili mnohé akcie. Napríklad 1. mája 1969 to bol historický sprievod, ktorý zobrazoval prierez históriou Kežmarku, a v dňoch 30. – 31. augusta 1969 sa zase uskutočnil na Starom trhu historický trh. Obe akcie mali obrovský ohlas. Členkou organizačného výboru bola aj vtedajšia pracovníčka Múzea v Kežmarku N. Baráthová, ktorá sa podieľala na celej koncepcii programu, ale i situovania samotných trhových stánkov. Tie boli umiestnené tam, kde aj v minulosti, a to na ulici Starý trh. „Urobila som náčrty dobových trhových stánkov, resp. šiatrov, ktoré museli byť zdobené vývesným znakom alebo zástavkou toho remeselníka, prípadne cechu, ktorý v stánku predával svoj tovar. Napríklad mäsiari mali hlavu z prasaťa, vinohradníci strapec hrozna, prípadne džbány, rybári rybu atď. Aj predávajúci musel byť v dobovom oblečení a mal aj dobové náradie,“ spresnila Baráthová.

Trh otvoril richtár so svojimi zbrojnošmi, prečítal znenie starého trhového práva z roku 1419 a na tyč sa vyvesila kežmarská zástava. Námestie bolo obidva dni plné a každý dúfal, že sa trh bude pravidelne opakovať. Začali sa však roky normalizácie, a tak až po novembrovej revolúcii v roku 1989 ožila myšlienka vzkriesiť tento trh. Zhodou okolností na začiatku roku 1991 prišla do Kežmarku bratislavská tvorivá skupina EĽRO, ktorá ponúkla mestu podobné podujatie, na ktorom by sa prezentovali rôzni remeselníci. Tak podľa Baráthovej našiel starý historický trh po vyše 20 rokoch svoje pokračovanie.

 

Prierez tridsaťročnou históriou

Prvý ročník EĽRO sa uskutočnil 2. – 4. augusta 1991 pod patronátom vtedajšieho predsedu vlády SR Jána Čarnogurského. Začal sa tradičným sprievodom folklórnych súborov a členov Tovarišstva umeleckých a bojových remesiel z Bratislavy pod vedením p. Kozu. Na jeho otvorení boli okrem vtedajšieho primátora Kežmarku Jána Skupina napríklad aj minister zahraničných vecí ČSFR Jiří Dienstbier, Ján Čarnogurský, predseda SNR František Mikloško a ďalší. Slávnostnú omša v rímskokatolíckom Kostole sv. Kríža, venovanú účastníkom festivalu, celebroval vtedajší biskup Spišskej diecézy František Tondra. Nezabudnuteľným bolo aj vystúpenie umeleckého súboru Lúčnica na tunajšom amfiteátri. Lenže po niekoľkých minútach sa spustil taký lejak, že sa v predstavení nedalo pokračovať…

Na nádvorí hradu sa odohralo divadelné predstavenie Skrotenie čertice v podaní DS Matica pri ZK ROH Tatramat Matejovce a Tatraľan Kežmarok. Podujatie organizačne zabezpečovala tvorivá skupina EĽRO z Bratislavy. Gestormi podujatia sa stali Vysokoškolská únia Slovenska, Mestský úrad v Kežmarku, Kresťanskodemokratická mládež Slovenska, Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu SR, ÚĽUV, Zväz záujmových združení a mnoho sponzorov z Kežmarku a okolia. Trh bol umiestnený na Hradné námestie, ktoré sa provizórne ohradilo hradbami. Vstup mal len ten, kto zaplatil vstupné 20 korún československých.

Svoje remeselné umenie ukázalo vtedy 65 remeselníkov v 35 stánkoch – výrobcovia textilu, kováči, šindliari, košikári, stolári, hrnčiari, kožiari. Okrem výrobcov z Československa tu boli dvaja rezbári z Poľska a dvaja kovotepci z Rakúska. Na pódiu sa striedali rôzne folklórne súbory z Maďarska, Poľska, Rakúska, Talianska, zo Slovenska Čečinka, Devín a Gymnik Bratislava, Magura a Maguráčik Kežmarok, Šarišan Prešov. Celkovo sa predstavilo vyše 800 účinkujúcich.

Ďalší ročník festivalu, ktorý sa konal od 6. do 8. augusta 1993, mal už názov Trh historických a ľudových remesiel a uskutočnil sa pod záštitou ministra hospodárstva a ministra kultúry, s finančným príspevkom Pro Slovakia. Celkovo sa na ňom predstavilo 156 majstrov, pomocníkov a žiakov odborných škôl, ktorí svoju prácu prezentovali v 27 odboroch v 61 stánkoch. Celková návštevnosť bola takmer 30 000 ľudí. Aj štvrtý a piaty ročník sa nazývali Trhom historických a ľudových remesiel a záštitu nad nimi prevzali minister hospodárstva a ministerstvo kultúry.

Od roku 1996 sa opäť festivalu prinavrátil názov Európske ľudové remeslo a práve tento 6. ročník si vzal pod svoju záštitu vtedajší predseda Národnej rady SR Ivan Gašaparovič. V roku 1999 sme počas EĽRO oslávili 730. výročie udelenia mestských práv Kežmarku, po prvýkrát sa predstavil medzi múrmi hradu aj syrársky trh a premiéru tiež zaznamenali nočné prehliadky hradu s dramatizovanými úsekmi z dejín hradu a mesta. V jubilejnom roku 2000 oslávilo jubileum aj EĽRO. Tento 10. ročník opäť sprevádzal syrársky trh a kultúrny program sa uskutočnil na dvoch javiskách – pri radnici a pred hradom. Nevystupovalo sa už v amfiteátri. Za aktívnu účasť a prínos počas doterajších desiatich ročníkov festivalu udelil vtedajší primátor mesta František Grohola Ceny mesta štyrom Kežmarčanom: Gabriele Kantorkovej, Anne Thomayovej, Ivanovi Paškovi a Ladislavovi Melikantovi st. Práve posledný menovaný bol dlhoročným riaditeľom festivalu.

V roku 2001 sme 11. ročník EĽRO venovali cechu hrnčiarov a tiež syrárskemu trhu. Festival sa začal už aj dobýjaním historickej vstupnej brány z Ulice MUDr. Alexandra a pokračoval tradičným sprievodom. Postupne aj jeho ďalšie ročníky sme v Kežmarku venovali konkrétnym cechom ako tkáčskemu, kolárskemu, kožiarskemu, kovospracujúcemu, potravinárskemu, rybárskemu, remenárskemu, kováčskemu, pekárom a mlynárom, zámočníkom a zlatníkom, cechu garbiarov, sedlárov a remenárov, súkenníkom a povrazníkom, hrnčiarom a kežmarským kníhtlačiarom a opäť tkáčom, spracovateľom ľanu a garbiarom či krajčírom a gombikárom.

Za toto obdobie sa festival rozšíril aj o pravidelné divadelné predstavenia na hrade pod názvom Krvavé dejiny, koncerty v drevenom evanjelickom kostole či o množstvo sprievodných podujatí pre deti. Pribudli aj stánky s občerstvením a ochutnávkou tradičnej slovenskej kuchyne. Každoročne na festival do Kežmarku priváža návštevníkov aj historický parný vlak a po meste jazdí vláčik Maguráčik. Taktiež sa tu zvykne predstaviť čím ďalej, tým viac folklórnych súborov zo zahraničia, no priestor stále dostávajú i domáci folkloristi a remeselníci. Posledný festivalový deň patrí už tradične vyhlasovaniu tzv. kráľa remesla, ktorého navrhuje a vyberá organizačný výbor.

Doterajší králi remesla

2002 – Helena Pavlovičová, medovnikárka

2003 – Zita Mariášová, Stanislav Mariáš, drotári, výroba kraslíc

2004 – Helena Pavlovičová, medovnikárka

2005 – Helena Pavlovičová, medovnikárka

2006 – Viera Vrtichová, košikárka

2007 – Peter Fiala, sklár

2008 – Michal Smetanka, Pavol Urda, píšťalkári

2009 – Stanislav Otruba, zvonkár

2010 – Marek Guzy, podkúvač koní

2011 – Peter Kormoš, šindliar

2012 – Michal Fiľo, výrobca fujár

2013 – Ján Svatík, povrazník

2014 – Cyril Kocúrek, rezbár

2015 – Vladimír Eperješi, umelecký kováč

2016 – Mária Bukovinová, Margita Kormošová, spracovateľky ľanu

2017 – Mária Tomisová, tkáčka

2018 – Ľubomír Medveď, brašnár, remenár

2019 – Andrej Kendrala, cínolejár

„ Festival EĽRO je pre nás doslova sviatkom. Podujatí zameraných na predaj ľudovoumeleckých výrobkov je na Slovensku i v okolitých krajinách viac než dosť. EĽRO je však ozajstný festival, doslova sviatok ľudového remesla. Pre nás je to jediné podujatie, kam chodíme ako výrobcovia a je nám skutočne veľkou cťou prezentovať slovenské ľudové hudobné nástroje, ukazovať ich výrobu, celé dni vyhrávať na ulici, stretávať sa s ľuďmi… Asi patríme k jedným z mála, ktorí tam nepretržite účinkujú približne 25 rokov a je to pre nás vždy ozajstná česť. Tento rok máme pocit, akoby nám chýbala doslova časť z nášho „ja“. Veď ako začať leto bez EĽRO? No čo už. Tento rok to bude nútená pauza, ale my s Paľkom v duchu budeme v Kežmarku na námestí vyhrávať, debatovať, vŕtať píšťaly a tešiť sa na stretnutie o rok. Ľudové remeslo, muziku, poctivú robotu ani zanietených ľudí žiadna kríza nezastaví. A tak dovidenia, priatelia, v roku 2021.“ (Michal Smetanka a Pavol Urda , králi remesla 2008, píšťalkári zo Spišského Hrhova)

Festival pod záštitou

Dlhoročná organizácia a vysoký kredit tohto podujatia sa podpísali aj pod fakt, že festival si každý rok zvykne nájsť svojho patróna. Záštitu nad festivalom doteraz prevzali okrem predstaviteľov vlády SR aj prezidenti Ivan Gašparovič a Andrej Kiska, ale tiež Ján Kubiš, diplomat a stály predstaviteľ SR pri OSN.

Dnes je kežmarský festival remesiel vyhľadávaným medzinárodným kultúrno-spoločenským podujatím so stálym termínom. Vždy počas druhého júlového víkendu sa na tri dni naše mesto zatvorí a vráti v čase. Na Hlavné a Hradné námestie pribudne vyše sedemdesiat dobových stánkov pre remeselníkov, hrad, jeho nádvorie a architektúra meštianskych domov tak dotvoria vzácne prostredie stredovekých čias a neobyčajnú atmosféru. Takmer 200 remeselníkov a ľudových umelcov zo Slovenska a zahraničia na tvare miesta ukáže pred zrakmi návštevníkov približne 50 druhov remesiel. Pod ich rukami sa rodia zaujímavé výrobky z dreva, prútia, slamy, šúpolia, kože, hliny, kovu, skla a iných materiálov, ktoré si hneď možno aj zakúpiť. Za obdobie tridsiatich rokov sa tak v Kežmarku predstavili aj tri generácie jednej remeselníckej rodiny, akou je napr. rodina Kormošova z Vikartoviec, ktorá si z generácie na generáciu odovzdáva šindliarske remeslo.

Pre milovníkov zábavy, humoru a folklóru je počas troch festivalových dní pripravený bohatý program na troch javiskách v areáli – pred radnicou, pred hradom a na hradnom nádvorí, kde už tradične predvádzajú svoje umenie rôzni umelci a folklórne súbory z domova i zo zahraničia a herci približujú tradície cechov, ktoré v minulosti v Kežmarku existovali.

Jedinečným zážitkom festivalu EĽRO je aj to, že práve v Kežmarku si môžu návštevníci pozrieť technológiu výroby priamo na mieste a prípadne si ju aj vyskúšať.

Na svoje si prídu aj deti

Pre deti je počas troch festivalových dní pripravený zaujímavý program, a to najmä vďaka tunajšiemu CVČ, ktoré už niekoľko rokov stavia v areáli tzv. detské mestečko s kopou zaujímavých činností. Množstvo atrakcií ich tiež čaká aj v iných častiach areálu. Okrem toho aj vystúpenia umelcov, napr. bábkové divadlá, rozprávka na hrade, šermiari, sokoliari, jazda na poníkoch a ďalšie. Obľúbeným je najmä vláčik Maguráčik, ktorý ich povozí aj mimo areálu, prakticky po celom meste. To, že návštevnosť a záujem o festival remesiel v Kežmarku z roka na rok rastie, svedčí o jeho dobrom mene a tiež o dobrej organizácii.

Jubilejný 30. ročník Európskeho ľudového remesla presunuli na budúci rok

Za zrušenie tohtoročného festivalu EĽRO a presunutí jubilejného 30. ročníka hlasovali všetci členovia organizačného výboru festivalu. Hlavným dôvodom presunutia na budúci rok sú obmedzenia počas trvania koronakrízy.

„Premýšľali sme, či zariskovať, alebo nie a nezrušiť náš festival, pokračovať v prípravách, ale bolo by to veľmi veľké riziko. EĽRO je o európskom remesle, tradíciách, hudbe a speve. Každoročne privítame v Kežmarku niekoľko tisíc návštevníkov, no podľa hlavného hygienika SR do konca tohto roku na podujatí nepovolia viac ako tisíc ľudí. A potom tu je ešte otázka, či sľúbené zahraničné súbory k nám prídu, keďže všetko je na ich zvážení, a my si nemôžeme dovoliť riskovať, že úroveň takého významného podujatia pôjde úrovňou dole,“ priblížil dôvody presunutia 30. ročníka festivalu jeho riaditeľ a primátor mesta Kežmarok Ján Ferenčák. Organizačný výbor tiež rozhodol, že jubilejný ročník si vyžaduje väčšiu slávu či dôslednejšie prípravy. „A tak môžem všetkým prisľúbiť, že 30. ročník festivalu Európske ľudové remeslo sa v Kežmarku uskutoční v dňoch 9. až 11. júla 2021, a týmto vás aj pozývam,“ dodal Ferenčák.

Beáta Oravcová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *